Internetová poradňa SP Internetová poradňa SP

Skončila úplne na dne, napriek tomu nemusela podstúpiť návrat do života cez zariadenie uzavreté pred vonkajšim svetom. Prešovská neziskovka pomáha drogovo závislým inak. „Resocializačné zariadenie je posledné riešenie,“ tvrdí jeho šéfka.

Petrini rodičia sa rozviedli, keď mala len pol roka. Obaja si po rozvode založili vlastné rodiny, ich dcéra skončila v starostlivosti starých rodičov.
„Celé detstvo som sa cítila odsunutá, vzťah s nimi nemám dodnes,“ povie, keď spolu sedíme v prešovskom centre neziskovky Trojlístok, ktorá je od roku 2012 jedinou organizáciou v kraji, ktorá ambulantnou formou pomáha závislým ľuďom, ktorí žijú v rodinnom prostredí.

V osemnástich sa upla na priateľa, dnes už manžela. Tri roky som bojovala s anorexiou, potom s bulímiou. Zastavilo ju až tehotenstvo.
„Nechcela som prísť o dieťa.“
Jedno ochorenia však po čase vytriedalo druhé. Len čo manžel nasadol do taxíka a zamieril na nočnú službu, otvorila si Petra fľašu alkoholu. Pila sama.
„Bola som len ja, moje myšlienky a fľaša.“
„Syn sa za mňa hanbil“
„Posledné roky som už mala na mále. Prišla som o prácu, pretože som nebola schopná vstať z postele. Dospievajúci syn sa za mňa hanbil. Preňho som bola len troska. Muž sa chcel so mnou rozviesť, zlostil sa na mňa. Ale videla som, že sa ma nechce vzdať,“ hovorí.

Po roku ambulantnej liečby, liekov, ktoré tlmia chuť na alkohol, a návštev u psychologičky, zaklopala na dvere Trojlístka.
„Vedela som, že musím prestať. Celý život som brala antidepresíva. Alkoholom som riešila stres. Psychologička bola nemilo prekvapená, keď zistila, že som súčasne pila a užívala lieky. Mohlo to dopadnúť veľmi zle. Teraz som so sebou spokojná. V októbri to boli dva roky, čo nepijem.“

Závislí sa tolerujú. Ale nepomáha sa im
Šéfka organizácie a sociálna poradkyňa Gabriela Šostáková prikyvuje. Tím jej spolupracovníkov pomáha Petre zhruba rok zvládať život bez alkoholu, naprávať vzťahy v rodine, stanoviť si nové hodnoty, aby mohla nájsť zmysel v každom jednom dni a zmeniť myslenie.
Rozumie Petre a jej prežívaniu. „Človek má výčitky, a hoci sa neraz hnusí sám sebe, už nevie prestať. Ide o stav, keď sa napríklad o štvrtej ráno zobudí s tým, že si potrebuje vypiť, pretože mu je zle. A tak pije a následne hneď zvracia,” opisuje Šostáková rozpoloženie, v ktorom sa ocitajú ľudia so závislosťami.
Šostáková sa téme závislostí venuje 18 rokov. Hovorí - mám pocit, že sa za tie roky v postoji k závislým nič nemení.
„Spoločensky je ochorenie alkoholizmu stále neprijímané. Alkoholizmus je v rodinách skrytý, tolerovaný, rovnako ako na pracoviskách. A je to jedno, či sú to školy, štátne úrady, alebo súkromné firmy.“

Mesiace podporných debát
Medzi prvé otázky, ktoré klientovi kladie, patrí tá, čo ho motivuje liečiť sa a či to naozaj chce. Ten rozpovie svoj príbeh, opíše očakávania a terapeuti mu nadôvažok hovoria o tom, v čom mu vedia pomôcť a ako s ním budú pracovať.
Klient prvé štyri mesiace trávi vzdelávaním, počas ktorých ho psychologička centra Kristína Poláková v zásade učí, ako žiť so závislosťou ako chorobou. Ďalšie mesiace patria podporným stretnutia, vrátane tých skupinových.
„Pre mňa je viac ako otázka, prečo niekto napríklad začal s drogami dôležitejšie tá, prečo sa rozhodol vyhľadať pomoc. Hovoríme o vzťahoch, o tom, ako fungovať v spoločnosti, ako sa vyrovnať s nálepkami. Riešime, prečo sa v nás objavuje strach, odpor, naopak, čo v nás vyvoláva pocit pokoja a radosti,“ opisuje skupinové sedenia Poláková.
Program podpory končí zvyčajne po roku, podľa Šostákovej sú však klientom k dispozícii aj v prípade, že by po terapii nad sebou zaváhali.

Strach priznať problém
Častými klientmi, ktorí prichádzajú do zariadenia sú rodičia závislých detí.
„Momentom prvého kontaktu býva čas, keď už rodičia musia priznať u dieťaťa problém, až vtedy sa rozhodnú vzniknutú situáciu riešiť. V tejto situácii využívajú pomoc krízovej poradkyne v rámci krízových intervencií,“ hovorí Poláková.
Tie zvyknú v centre mávať aj cez víkendy.
Základný program starostlivosti trvá približne rok. Po tomto období sa klientom ponúkne následná starostlivosť, zdôrazňuje riaditeľka zariadenia.

Do terapie patrí aj rodina
Spolupráca terapeutiek s klientmi vedie postupne k zmenám zvyklostí rodiny a otvorenej komunikácii. Dôležité je postavenie si hraníc v rodine, ale aj ich dodržiavanie.
„Postaviť hranice vlastnému dieťaťu nevie každá druhá rodina. Keď rodič povie: Bude to takto, je prvý, kto sa musí tohto pravidla držať ” približuje Šostáková.
Z jej pohľadu je však ochotná spolupracovať pri riešení problému väčšina rodín.
„Myslíme si, že pri starostlivosti o drogovo závislé dieťa či mládež je treba vychádzať z tetralógu - teda na starostlivosti sa musí podieľať dieťa, terapeutka, rodina, ale aj príslušne zložky spoločnosti, ako sú škola a výchovné zariadenia,“ hovorí šéfka Trojlístka.
„Pri takto realizovanej pomoci sa domnievame, že umiestnenie dieťaťa v resocializácií je to posledné riešenie pre jeho záchranu.“

pribeh alkoholocky 011 2016 foto

Foto: Tím prešovského združenia Trojlístok.

Trojlístok n.o v Prešove je jedinou organizáciou v regióne Prešovského kraja, ktorá ambulantnou formou sociálnej služby realizuje následnú starostlivosť pre závislé osoby, ktoré žijú v rodinnom prostredí.

Je akreditovaným subjektom špecializovaného sociálneho poradenstva, pričom realizuje aj socioterapeutické služby, psychoterapeutické služby a psychologickú starostlivosť.

Starostlivosť realizuje v troch programoch - celostný manažment pomoci závislými osobám, celostný manažment závislým mladým dospelým osobám a celostný manažment codependentným (spoluzávislým) osobám.

Svoju činnosť realizuje v regióne, ktorý ako jediný na Slovensku nemá zabezpečenú starostlivosť o túto cieľovú skupinu na úrovni adiktologickej ambulantnej starostlivosti.
Zdroj: Trojlístok

Autor: Stanislava Harkotová
Zdroj: http://www.aktuality.sk/clanok/388014/pre-alkohol-mala-na-male-zachranil-ju-trojlistok/
Zverejnila. -rk-

Súvisiace články

Neboli nájdené žiadne súvisiace články


Návštevnosť

Spolu:237269
Včera:51
Dnes:29