bariéra

V súčasnosti sa čoraz viac dostáva do povedomia myšlienka prístupnosti prostredia aj pre nás handicapovaných. Vnímanie ľudí s pohybovým obmedzením sa aj vďaka činnostiam neziskových organizácií v porovnaní s minulosťou zlepšuje. Čoraz viac nás, ľudí používajúcich invalidný vozík môžete vidieť v nákupných centrách, ako si niečo vybavujeme v banke a na pošte, navštevujeme zábavné centrá, reštaurácie, alebo len tak trávime čas so svojimi priateľmi pri káve.

 Zdá sa vám to ako úplne fantastická vec ako môže byť niekto tak samostatný, aj keď má vážne zdravotné postihnutie? Nie, nie, nie je to žiadna senzácia.

Zapchajme si na štyri dni uši a budeme lepšie počuť. Zavrime si na štyri dni oči a uvidíme podstatne viac. Posaďme sa na invalidný vozík a z a štyri dni zmeníme svoj postoj k veciam, ktoré sa dotýkajú iných.

(Peter Bódy)

chodnik1
Obr. 1 Nájazdová rampa k Baumaxu z Košickej ulice.

Patríme taktiež do spoločnosti a chceme rovnako využívať všetky služby ako ostatní. Musíme mať na to však vytvorené fyzické podmienky ako sú parkovacie miesta, plošiny, rampy, výťahy, toalety, nadjazdy a množstvo ďalších vecí, ktorými sa zaoberá „bezbariérová“ architektúra. No verte mi, že miest, ktoré by boli takto zabezpečené je ešte vždy málo. Aj keď sa to v poslednom čase predsa len pohlo o poriadny kus dopredu, ešte stále narážame na bariéry, ktoré si zdraví ľudia ani neuvedomujú.

Výhovorky majiteľov budov a staviteľov sú jasné: vysoké finančné náklady na úpravy, nedostatok financií, hospodárska kríza a podobne. Na takéto a podobné odpovede sme už zvyknutí, ale predsa sa nevzdávame, je to len obyčajná realita všedných dní. Zatiaľ...

Často pri mojich „potulkách“ na invalidnom vozíku si všímam rôzne prekážky, ako sú schody, úzke priechody, vchody do obchodov, vysoké obrubníky a ďalšie. Paradoxom sú však bezbariérové úpravy, z ktorých nie je jasné komu v skutočnosti majú slúžiť. Sú to veľmi strmé nájazdy pre vozičkárov, plošiny nespĺňajúce svoj účel, stĺpy elektrického osvetlenia v prostriedku chodníkov, prechod cez priechod pre chodcov ústiaci na chodník s vysokým obrubníkom a rôzne iné „špecialitky“.

chodnik2Obr. 2 Ytongové tvárnice pod nájazdovou rampou.

To všetko ma inšpirovalo k tomu, aby som ukázala na to Naše každodenné prekonávanie bariér... Určite však nechcem nikoho kritizovať, chcem len spolu s vami poukázať (a možno sa aj zasmiať) na množstvo nezmyselných bariér, zviditeľniť ich a tak možno pomôcť ich odstrániť. Veď pravdou je, že zdraví ľudia si prekážky vôbec neuvedomujú a vnímajú ich úplne ináč ako my, ktorí pozeráme na svet z invalidného vozíka.

chodnik3
Obr. 3

Dnes vám ponúkam tiež takú malú „nezmyselnosť, na ktorú som narazila. Je to vybudovaná plošina, ktorou sa dostanete z Košickej ulice priamo k Baumaxu. (obr.1) lepšie povedané, skôr mali by ste dôjsť, no nedôjdete ak ste na invalidnom vozíčku. Ak zídete dole, odrazu zistíte, že pokračovať nemôžete, lebo na chodníku máte rovno velikánsku prekážky postavenú z Ytongových tvárnic - tovaru predajne Baumax. (obr.2)

chodnik4
Obr. 4

Okrem tejto prekážky sú za vami schody a z chodníka na parkovisko nezídete pre vysoký obrubník. Takže milí vozičkári, nezostáva nám nič iné, len sa vrátiť späť a všetko si to pekne obísť dosť frekventovanou ulicou Solivarskou – medzi obchodným domom Nay a Baumax. Veď nie nadarmo sa hovorí, že naokolo je to bližšie!

Pevne verím, že takýchto objavov bude viac. Preto by som vás všetkých chcela poprosiť, aby ste podobné a iné bariéry vyfotili a s krátkym komentárom nám ich poslali. Určite všetky postupne uverejníme. Už teraz sa teším na to, čo všetko objavíme spoločnými silami v našom meste. Aj keď vedieme úplne normálny život ako zdraví ľudia, predsa len veľké vrásky na tvári nám robia bariéry, no nie len tie architektonické ale aj tie medzi ľuďmi. A možno práve aj za malinkej pomoci všetci urobíme pomyselný krôčik k búraniu všetkých bariér okolo nás.

(-rk-)